erova kywuska

Stáva sa zo mňa workoholička. Áno, priznávam, závislosť od pracovného vypätia by sa mala merať iným merítkom ako moja túžba robiť niečo prospešné...ale aj napriek tomu sa smelo vyhlásim za závislú. Možno ma len kope múza a možno biologikár! :) Uvediem vás na pravú mieru-duševne ma dnes obohatil o nové predsavzatia, no psychicky položil na dno, ba až do mínusu! Ako iste každý študent nášho gympla vie, usmievavý profesor neustále žobroniaci o ,,perečko" na každej hodine načne a odhalí skryté, pred médiami ukrývané, zážitky zo strednej a vysokej školy. Kým moji spolužiaci zaspávajú, ja pozorne počúvam bizarné príhody prednášané flegmatickým prístupom starého ošľahaného profesora biológie. Dnešná hodina sa, samozrejme, nemohla niesť v inom znamení! :) Síce nám prerozprával zopár zážitkov, ktoré sme už počuli, no obohatil hlavne moju dušičku čímsi, čo vzbudilo vo mne chuť pracovať na svojej budúcej kariére...Čoho?? Ani ja sama presne netuším. Každopádne v tom budú zahrnuté dejiny a literatúra. Vykladal nám o jeho stredoškolských aktivitách typu-už vtedy som si zháňal skriptá zo zoológie a botaniky priamo z Pražskej knižnice a prírodovedeckých ústavov...Pomyslela som si:,, Ten skutočne na sebe pracoval už oddávna.", a prišlo mi to vhodné zamyslieť sa nad sebou, keď pritvrdil-už teraz by ste sa mali užšie špecializovať na vaše budúce povolanie a predmet štúdia na vysokej škole. Mráz mi prebehol po chrbte a zároveň aj akási forma úľavy, keďže som svoje preoduktívne obdobie ešte nepremeškala. Mnohí moji spolužiaci sa, myslím, vykašlú na výšku a pôjdu radšej pracovať ako by sa mali ďalej vzdelávať. Bude to ich voľba, ale ja chcem v živote toho dosiahnuť podstatane viac. Nevravím o doktorande, ani o žiadnej encyklopedickej publikácii pod mojím menom, ale aspoň nech je to, čomu sa budem v dospelosti venovať, odpracované najlepšie ako viem a so všetkým nasadením, aké sa dá do práce vložiť, keď sa do nej ,,zažeriete". Postupne sa ako sa zvečerieva, sa začínam aj ukludňovať a hýčkať, že spravím niečo aj pre svoju budúcnosť a ľahší život. Myslíte že sa dokopem k niečomu? Možno takým spôsobom ako vždy, keď niečo začnem...Trpezlivosť sa minie a spolu sňou i nálada a chuť, lenže náš biologikár (nikdy) nespí a bdie nad našou budúcnosťou aspoň on, keď už my nie...:)