Rozlietanááá
Môj život by sa dal z jednej stránky rozdeliť na dve časti- záhaľčivú a lenivú, keď sa vôôôôôbec neučím, všetko flákam a vlastne ani nič neflákam, pretože je "čas ničnerobenia". Tá druhá časť je tá činorodejšia, moja tvorivostná chvíľka, akési vypätie všetkých mojich skrytých síl. Obe obdobia sú vyvážené časovo i náročnosťou, no pri tom nulovom bode môjho bytia sa nedá rozprávať o žiadnej náročnosti. Momentálne prežívam to druhé, aktívnejšie, obdobie, ktoré zväčša býva kreatívnejšie a úspešnejšie, no tentokrát som sklamala sama seba! :( Akosi nie som spokojná s mojimi výsledkami v škole ani v mimoškolských aktivitách a verte a či nie, chcela by som premeniť všetky drobné za jediný úspech, ale vážne, že úspech! A predsa sa mi nedarí. Snažím sa nájsť pravú podstatu mojich prešľapov, ale nenachádzam ju, čo ma mrzí a doľahlo to na mňa práve v uplynukllých hodinách.Potrebovala by som podľa všetkého spánok a začiatok nového dňa, ale už nie rušného a dlhého, ale pokojný dníček v postieľke trebárs s mojím priateľom. Bojím sa, či ho nezanedbávam alebo neukracujem o niečo, keď sa zo mňa stala zarytá workoholička. Momentálne sa chystám na jednu literarárnu tvorivostnú súťaž- mám nábeh nevyhrať pri mojom skutočne "vydarenom" aktívnom období... Ale pokúšať šťastie treba dovtedy, kým nepovolí a nevzdá sa( prečo sa neustále snažím odovzdať ľudstvu rozumné myšlienky? ) bude to mojím obdobím. Mala by som chuť sa zavliť do postele, zavrieť oči a vychutnať si nehybnosť svalov, ktoré boli celý deň v pohybe. Viem, že som sklamala predovšetkým sama seba dobabranou písomkou z matiky a taktiež si uvedomujem vážnosť situácie- mala by som ísť zajtra z nej odpovedať, ale maliný čertík strachu sa ozýva a seje mi semienka pochybností, či nezbabrem aj odpoveď, keď sa mi už tak darí! :p Aj tu platí spomínaná vetička o šťastí, ale nebudem už dlhšie mudrovať, povinnosti čakajú! :D Tým, čo ma poznajú a aj mne to príde ako ironický dodatok- povnnosti čakajú... Ale viem to len JA, že to myslím úplne úprimne vážne. Nevládzem, bolí ma chrbát a očká mi klipkajú ako miniroletky, ale o tom ste tu nečítali. Koniec- koncov sa vám tu len sťažujem a jedniné, prečo bplo nevyhnutné napísať sem príspevok bola chuť naštartovať sa na pracujúcu smenu, akoby som celý deň odpočívala pri Hrone... Ale moje sny a chúťky by mohla byť ďalšia o nič menej zaujímavá téma akou je táááto....