(Nie)je Viki ako Viky?
19. 4. 2007
Moja maminka si ešte prv, ako stihla zistiť, že ma vlastne čaká, myslela, že ju trápi štítna žľaza. Tak sa s obavami o svoje zdravie vybrala za doktorom, ktorý s úsmevom na perách vyvrátil jej hypotézu slovami:,,Čakáte dieťatko!" Dlhúú-predlhúú dobu ma mamina spokojne nosila pod srdcom ako Benjamínka, no o to väčší zážitok mala z toho, keď sa namiesto Benjamína narodila malá Viktória. Odjakživa ma doma volali celým menom(priezvisko si našťastie odpustili) a mne to neprekážalo až dovtedy, kým som nezačala premýšľať nad mojím krstným menom, ktoré mi vybrala paradoxne mama!:) Zrazu ma každý začal volať Viki, ale to už nie je v mojich silách povedať vám prečo. Skrátka a stručne, začalo sa to! S pribúdajúcim vekom a zručnosťami v písaní a čítaní som neraz postrehla ako moji rovesníci píšu moje ctené meno raz s tvrdým a raz s mäkkým y/i.:) Nikto mi však do dnešného dňa neprezradil ako sa to vôbec správne píše. Mám vážne podozrenie, že ak by som sa opýtala výskumníkov SAV-u, nevedeli by mi odpovedať a z pohodlnosti by ma úsene odbili:,,Máme aj iné starosti ako riešiť prezývky!" Raz darmo, žijem v dobe, keď nikto nič nechce ,,riešiť", síce som nepochopila z akých dôvodov. Momentálne si už zhruba siedmy rok zvykám na moju atypickú a predsa tak často používanú prezývku. Je to zložoté, pretože jedni mi meno napíšu tak a iní onak. Podstatným ale zostáva fakt, že nie je dôležité ako vaše meno ľudia napíšu, ale na čo si sponemú a čo sa im v mysli vybaví pri spomienke naň! ;)
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
