Editorial Gympressu
2. 2. 2008
Všetko, čo začalo, raz skončí. Nie vždy „happy endom“ (stačí si večer zapnúť televízne noviny), no skončí. Život však, našťastie, nie je len čierno- bielou zebrou (pre „latinomilovníkov“ Hippotigris-om). Ba i tá môže byť občas aj hnedá, keď precvála cez blato...
Práve si začínate klásť otázku či bude celý mesačník taký nezmyselný ako tento úvodník. (Ne)sklamem Vás! Nebude, dočítate sa kvalitné, drasticky drsné drísty dospievajúceho dorastu (toto spojenie nech je na počesť otca Gympressu- Eda Révésza). Toľko k téme: „Sakra o čom celý časopis je?“
Skončili sme pri blate, ktorého farba je špecificky hnedá, čo značí, že jej odtieň aproximuje k čiernej (čierna by sa mohla v našom prípade stotožňovať s KONCOM). Tým pádom hnedá= posledné výkriky niečoho začatého. Ale na bielom páse zebry aj blato vyzerá menej hnedé :-), a keď sa tento náš nepárnokopytník (všímate, ako sa Vám snažím osviežiť staré dobré vedomosti zo zoológie?!:-)) vyváľa v tráve, ktorej zelené farbivo (žeby chlorofyl? Zas až taká múdra nie som :-P) zafarbí jej pás na zeleno... tak sa veci zdajú byť hneď pozitívnejšie= žiadne posledné výkriky niečoho začatého= prerušený začiatok a možno i posledný výkrik, ale vrátený o pár stupňov zrelosti nižšie.
Celá táto navonok nepochopiteľná (dopravná) situácia (ísť ďalej alebo zostať stáť?) má jednoduché suma summarum.
Predstavte si Gympress ako bielu. Nový jedinec na poli konkurencie. Životaschopný, komerčný (síce sa veľmi nepredával), no hlavne obsahovo drsne prepracovaný. Nebudeme si tu klamať, proste kvalitka! Lenže pôvodný tím odovzdal tento náš časopis do rúk novej generácie gymplákov. Spomínaný novovzniknutý a konečný jav prirovnáme k uhýňajúcej hnedej. Neochota a oblé lakte spôsobili, že blato na tele zebry začalo schnúť a pomaly opadávať, nuž sme stagnovali. Každá sranda niečo stojí a tento náš nenapredujúci stav nás (hlavne Vás :-)) ukrátil o množstvo informácií,o ktoré ste sa tu mohli obohatiť.
S pribúdajúcimi skúsenosťami a nedostačujúcimi povinnosťami (gympel nás asi málo zamestnáva :-P) sa prebojovala ďalšia generácia do popredia zebrieho života, kedy sa naše zvieratko spokojne vyváľalo v tráve. Zelená, symbolizujúca nádej, hovorí o pokračovaní začatého, o dobrom základe s nádejou na farebnejší priebeh vývoja Gympressu. Predsa len sme zistili, pod akým uhlom treba zopnúť ruky, aby naše lakte vytvárali čo najostrejšie uhly.
Ako ste mali možnosť postrehnúť- život nie je zebra v múzeu. Pretože len vypchaté zebry nemajú šancu zmeniť svoj osud. Všetky žijúce tvory túto možnosť majú. A čím sa vyznačujú žijúce tvory? Pulzujúcim životom vo vnútri- v srdci a duši. Takýmto „tvorom“ je aj náš- Váš Gympress.
Príjemné čítanie! :-)
Recommendations: how to promote your erovakywuska.estranky.cz
(Latonyastime, 26. 3. 2018 18:44)