Ružová budúcnosť?
19. 4. 2007
Už odmalička som uvažovala, čo by som chcela v budúcnosti, keď vyrastiem, robiť. Oslovila ma psychológia, práca s ľuďmi a ich životmi, dobre vynášajúca kariéra právničky, ale aj záhradná dizajnérka- inžinierka. Všetky tieto povolania ma zaujali natoľko, že som si zohnala o nich materály a študovala som hlavnú podstatu jednotlivých odvetví. So zdrvujúcim výrazom tváre sosmutne skonštatovala, že sú to nesmierne náročné povolania, ak ich chcem ísť študovať. Vysoké školy sa mi zdali náročné a nezvládnuteľné. Matematika, biológia ani dejepis nie sú právetie moje ,,naj" predmety, aj keď dejiny sú z hľadiska udalostí interesantné, no rýchlo zabúdam na naučené učivá. K matematike je potrebná istá dávka logiky, ktorá mi vo zvýšenej miere chýba nanešťastie... Biológia je, podľa názoru nášho profesora biológie, najťažším maturitným predmetov, keďže obsahuje nespočetne veľké množstvo informácii. Ktosi by povedal, nič mi nie je dobré, nech skúsim čosi umeleckého zamerania. Myslím, že na to je už v mojom veku neskoro. Nemám totiž vlohy na spev, tanec, herectvo ide po známostiach a maľovať ani modelovať nedokážem. Po párhodinových depresiách vyplývajúcich z môjho nemožného ,,ja" mi v hlave zasvietla málinká žiarovka signalizujúca akýsi bližšie nedefinovateľný záblesk kvázi talentu. Aby som bola presnejšia- rada píšem či už básne, krátke poviedky, príbehy zo života alebo úvahy. Neverím si natoľko, aby som mohla povedať:,, Mám vlohy na písanie!", ale rada by som to hrdo vyhlásila aspoň sama pred sebou. Neodvážim sa. Neustále každým dňom zisťujem, že existuje veľa dobrých i lepších autorov než som ja. Je to ale pravda? Skutočne majú väčší potenciál ako ja? Ja to posúdiť nemôžem, predsa nie som literárny kritik. Láka ma štúdiu žurnalistiky, no nie pre účely bulváru alebo akéhosi babského ,,pletkára". Uživiť sa obyčajnou poctivou novinárskou prácou je umenie v dnešnom svete, keďže ttakáto práca nie je ohodnotená dostatočne. Priznám sa, závidím všetkým tým, ktorí majú akýsi talent a vedia o ňom. Málokto z nich ho využije naplno, čo je nielen na ich škodu, ale aj na škodu celej spoločnosti. Poviem opatrne, všetky moje kamarátky majú jasno v tom, čím sa chcú stať, čo chcú robiť celý svoj život. Mnohé majú umelecké sklony, ktorých sa však z pohodlnosti vzdávajú... Mať tak ich schopnosti a zručnosti, nesedím tu za počítačom, ale robím niečo prospešnejšie, už len preto, že čosi robiť poriadne viem! I môj priateľ má možnosti vybrať si to, čo by chcel a mohol pri svojich schopnostiach robiť. Závidím i jemu! Znalosti, ktoré v škole doposiaľ nadobudol, osobnostné nadanie riešiť problémy a pomáhať druhým. Nič nie je nemožné, myslím, že raz sa mu splní sen i o vlastne kaviarničke či bare, o ktorom sníva. I jeho psychologická kariéra nie je hodená definitívne za hlavu. Ja nemám ani len predstavu o mojom budúcom povolaní. Viem len, že chcem viesť plnohodnotný život, ktorý by ma obohacoval nielen finančne, ale aj duchovne a psychicky. Taký život, aby som sa na jeho sklonku mohla obzrieť do minulosti a povedať si:,,Nebolo to predsa len väznenie, ale aj radosť a potešenie...!"
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář