Kučierky
1. 7. 2007
Striedme kučierky ostychu
Lemujú mi zjemnenú tvár.
Nútia ma usmiať sa,
Myslieť dopredu, na nezlá.
Upriamujem sa na odrazy,
Výpovede o dnešku,
Tam pravda teraz býva,
V zrkadle a rozbitom skle sa ukrýva.
Stačí sa pozrieť,
Povedať: „Ukáž!“
Zamyslieť sa nad sebou,
Tak toto som ja, tu ma máš!
Keď sa už priveľmi zahľadím,
Egoista vo mne sa zobudí.
Čo bude o rok, čo o dva?
Vari sa vôbec nezmením?
Zostanem to ja,
Teraz, navždy, na potom.
Pohľad sa nikdy nezmení,
Nepraje žiadnym prešľapom.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
