Len hra...
Raz si hore a raz si zas dole,
život je jedno rozbúrené more.
Nie vždy vyjde to tak ako má,
A práve vtedy sa cítim opustená.
Keď najviac problémov a strastí mám,
Keď sa každé slovo premieňa v klam,
Keď celý svet zvráteným sa stal,
Najvernejší kamarát ľahostajnosť prechoval.
Častokrát sa pýtam:Prečo je to tak?
Vari som sa nemohla narodiť ako vták?
Zvrchu sa dívať na ten šíry svet,
Trepotať krídlami a krik premeniť v škrek?
Nepoznať tak lži,dvojtvárnosť a smútok,
Opovrhovať ľuďmi mysliacimi na útok,
Nemyslieť na súženia,život je len hra,
Pre zábavu a potešenie sa neumiera!